Stredoškolský podnikateľský zámer
26. 10. 2022Pripravujeme sa na čerpanie nových eurofondov
3. 11. 2022Kam by sa malo posunúť zdravotníctvo v Žilinskom kraji v najbližších rokoch? Rozprávame sa so Silviou Pekarčíkovou, riaditeľkou odboru zdravotníctva ŽSK.
Čo vieme povedať o zdravotnom stave obyvateľov kraja?
Už dlhodobo sa zvyšuje počet pacientov s onkologickými a kardiovaskulárnymi ochoreniami, ale významne pribúdajú aj pacienti s duševnými poruchami. Systematicky sa im nevenovalo dosť pozornosti v oblasti prevencie, ale rovnako tak dostupnosti k rýchlej liečbe.
V počte hospitalizácií má Žilinský kraj v rámci Slovenska najvyššie čísla…
Ovplyvňuje to viac faktorov ako je dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ale aj zodpovednosť voči vlastnému zdraviu, čo súvisí s preventívnymi prehliadkami. Počet hospitalizácií sa musí porovnávať aj regionálne. Sú napríklad lokality, kde máme väčšiu environmentálnu záťaž. Príkladom je Dolná Orava a jej okolie – oblasť, kde máme aj z tohto dôvodu viacej pľúcnych a onkologických ochorení a rovnako tak raritných – genetických ochorení.
Ako sme na tom s prevenciou?
Štatistiky hovoria jasne. Čím nižšia prevencia, tým väčší počet návštev v ambulancii. Máme v priemere 11 návštev lekára na obyvateľa. Európsky priemer je 4,6. Je dôležité povedať, že je to aj preto, že ambulancie všeobecných lekárov nemali doteraz kompetencie v širšom rozsahu, čo sa aktuálne mení. Napríklad pre kardiovaskulárne ochorenia alebo skoré štádia cukrovky. Takže liečbu často zvláda už všeobecný lekár, čo odľahčuje špecialistov. K špecialistovi by sa mal dostať pacient v stave, ktorý je ťažšie riešiteľný zo strany všeobecného lekára.
Aké sú plány? V oblasti koncovej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti sa veľa očakáva od plánovanej novej Univerzitnej nemocnice v Martine, ktorá by mala poskytnúť práve špičkovú špecializovanú starostlivosť pre obyvateľov Žilinského kraja..
Pre Žilinský kraj je akákoľvek prebudovaná a zmodernizovaná nemocnica obrovský úspech. Jedna úroveň je vytvorenie koncového, teda špecializovaného pracoviska v Žilinskom kraji, čo má plniť práve Univerzitná nemocnica v Martine, ale aj zabezpečenie regionálnej dostupnosti. Moderná nemocnica musí zabezpečiť najvyššiu a špičkovú starostlivosť pre celý kraj, ale aj lokálnu starostlivosť pre samotných obyvateľov Turca. Potrebujeme rovnako koncové i regionálne nemocnice. Pacient napríklad z Kysúc sa pre akútnu pomoc dostane do Kysuckej nemocnice v Čadci, ale pre špičkovú starostlivosť pôjde do Žiliny alebo Martina. Následne bude liečba, napr. po výmene kĺbu, prebiehať už vo svojom regióne.
Čo okrem špecializovanej zdravotnej starostlivosti bude potrebné riešiť v nasledujúcich rokoch?
Sme jeden z 2 krajov na Slovensku, ktorý má vo vlastníctve 4 nemocnice a 1 veľkú polikliniku a 5 Centier zdravotnej starostlivosti. Sme špecifický región z pohľadu dopravy, keďže máme veľké vzdialenosti medzi zdravotníckymi zariadeniami a nie ideálnu dopravnú infraštruktúru. Je potrebné riešiť spomínanú dostupnosť špecializovaných zdravotníckych služieb. To si zase vyžaduje odborný personál, čo je samostatná kapitola.
Aké kroky robíme v kraji na stabilizáciu zdravotníkov a prilákanie absolventov, medikov a lekárov?
Môžeme sa pochváliť, že sme jediný kraj na Slovensku, ktorý vytvoril stabilizačný program „ľudské zdroje v zdravotníctve“ a systematicky sa venujeme. Modeloval sa na podporu absolventov, študujúcich medikov a stabilizáciu siete zdravotnej starostlivosti a celoživotné vzdelávanie. Stále sa modeluje. Najskôr sme podporovali študentov ošetrovateľstva a lekárskej fakulty, teraz potrebujeme dostať do systému viac sestier. Snažíme sa motivovať a prilákať zdravotníkom do regiónu. V prípade, že sa po doštudovaní, napríklad v Bratislave, vrátia pracovať do rodného kraja, získavajú finančnú motiváciu. Je tu tiež polročná dotačná podpora na stabilizáciu a rozbeh, ako aj jednorazová podpora na bývanie. Máme aj mentorský program – do ktorého sa môžu zapojiť lekári aj sestry. Venujú sa absolventovi po nástupe do nemocnice a prakticky ho sprevádzajú pri jeho rozbehu v praxi. Zaviedli sme tiež celoživotné vzdelávanie pre sestry, lekárov , fyzioterapeutov, laborantov, ale aj sanitárov.
Sledujeme fluktuáciu zamestnancov v nemocniciach. Vnímame odliv do zahraničia. Lekári aj sestry odchádzajú. Najnovší fenomén je, že sa častejšie aj vracajú študenti z Čiech. Chodíme aktívne na veľtrh práce v Olomouci, v Martine, komunikujeme so študentmi a prezentujeme, čo sme schopní im ponúknuť. Žilinský kraj ponúka nielen pracovnú možnosť, ale aj krásne miesto pre život, prírodu, kultúrne pamiatky a vyžitie. Máme veľmi dobrú spoluprácu s obcami a mestami, ktoré vedia tiež ponúknuť benefity, aby mohli lekára zastabilizovať.
Napriek tomu dostupná zdravotná starostlivosť nie je samozrejmosťou najmä v odľahlejších regiónoch, v niektorých oblastiach chýbajú špecialisti a asi tretina pediatrov má viac ako 65 rokov. Na aký vývoj sa máme pripraviť?
Vážim si každého lekára v seniorskom veku. Generačná obmena a doplnenie v sieti ambulancií je však nevyhnutná. Sme tu na to, aby sme pomohli lekárom aj pri odovzdaní ambulancie a zabezpečili plynulú výmenu. Musíme vytvárať podmienky aj pre mladých lekárov, dostať ich do terénu a akceptovať ich požiadavky.
V súvislosti s demografickým vývojom v kraji bude dôležitá aj paliatívna a hospicová starostlivosť, domáca ošetrovateľská starostlivosť. Rátate s pomocou eurofondov?
Neviem si predstaviť, že by sme to financovali z vlastných obmedzených zdrojov. Sme najväčší čo sa týka počtu zariadení sociálnych služieb, máme veľa škôl a ako jeden z dvoch krajov na Slovensku aj vlastné nemocnice. Je to výhoda, ale aj finančná záťaž. Verím, že bude možné čerpať z Plánu obnovy na nemocnice, aj keď najväčší balík pôjde do výstavby UN v Martine. Na Slovensku sú cca štyri paliatívne zariadenia, z toho 2 sú v našom kraji v Trstenej a v Čadci. Aj keď sú vysoko stratové, sú nesmierne dôležité. Potrebujeme dotvoriť komplexnosť služby aj vybudovaním Hospic-u pre pacientov v terminálom štádiu, aby sme boli pri ňom do poslednej chvíle. Našim cieľom je získať zdroje aj na vytvorenie intenzivistického centra, ktoré by malo mať nadregionálny charakter. Verím, že eurofondy v tomto pomôžu.
Celý rozhovor: